Zapojte se
Loading


Rozvoj občianskej spoločnosti v Tunisku

Autor: Marta Čonková

Jednou z hlavných priorít zapojenia Slovenska do transformácie Tuniska po Jazmínovej revolúcii v roku 2011 je podpora občianskej spoločnosti. Tejto oblasti sa popri aktivitách na vládnej úrovni začali vďaka grantovej podpore SAMRS venovať aj slovenské mimovládne rozvojové organizácie.

Slovenskú skúsenosť s pôsobením organizácii občianskej spoločnosti v období transformácie štátu a spoločnosti sprostredkovala organizácia PDCS. V rámci svojho projektu, ktorého cieľom je posilniť kapacity lídrov občianskej spoločnosti, aby mohli aktívne prispieť k demokratickej tranzícii, pripravila v máji 2012 študijnú cestu pre zástupcov tuniských mimovládnych organizácii. Počas tejto cesty im umožnili spoznávať fungovanie slovenských neziskových organizácii a nadácii a spôsoby ich angažovania v spoločenskom a politickom živote a takisto zorganizovali stretnutia na úrovni ministerstiev a samosprávy. Dvojtýždňová návšteva bola zameraná aj na rozvoj ich zručností, praktické informácie o význame a fungovaní organizácií občianskej spoločnosti, o príprave projektov, získavaní finančných prostriedkov a o efektívnej komunikácii s odlišnými partnermi.

Dušanovo déja-vu

Hoci v Tunisku prebehla revolúcia celkom iným spôsobom, v inom období, kultúrnom prostredí i celosvetovom kontexte, pre Dušana Ondrušeka, riaditeľa PDCS, boli stretnutia  a rozhovory so skupinou Tunisanov určité déja-vu: ,,Veľmi mi to pripomínalo to, čo sa dialo z hľadiska nálady a vzájomných vzťahov pred 23 rokmi u nás. V porevolučných časoch vládla na jednej strane oslavná atmosféra, ľudia sa konečne cítili slobodní a mali pocit, že všetky možnosti sú otvorené, na druhej strane to vyvolávalo u časti spoločnosti neistotu, strach, ľahko sa šírili klebety, na povrch vychádzali rôzne správy z minulosti a ľudia boli podozrievavejší. Veľmi dôležité bolo delenie kto patril či nepatril k starému režimu a toto sa v skupine Tunisanov akoby zopakovalo.“

Po rýchlom zvrhnutí diktátora Ben Aliho Tunisko prechádza obdobím transformácie z autokratického režimu na demokraciu. Vo voľbách, ktoré prebehli v októbri 2011 vyhrala umiernená islamistická strana Ennahda. Koniec Ben Aliho režimu, ktorý potláčal náboženské strany, však znamenal aj otvorenie priestoru pre islamistov a prejavy radikalizmu. Proces tranzície je preto veľmi krehký a napriek tomu, že Tunisko je považované za krajinu s najlepšími šancami na úspech demokracie v regióne, nie je jednoznačné, ako tento proces skončí.

Občianska spoločnosť, ktorá sa spojila v čase revolúcie proti režimu Ben Aliho, sa v súčastnosti takisto mení. Z pouličných aktivistov a organizácii fungujúcich na dobrovoľníckom princípe je potrebné vybudovať stabilné organizácie, ktoré budú schopné vystupovať ako partneri pri návrhoch zmien v politickom i spoločenskom živote. V Tunisku zatiaľ však vládne medzi občianskou spoločnosťou a vládou veľká animozita. Štát bol dlhé roky zdrojom represie, prenasledovania, porušovania základných ľudských práv. ,,Momentálne je pre nich neakceptovateľná užšia spolupráca s vládou napríklad pri príprave možných reforiem či zákonov v pozícií konzultantov. Prvotnú misiu občianskej spoločnosti vidia v upozorňovaní na nedostatky vládneho režimu a nie v spolupráci s ním“, komentuje situáciu Katka Bajzíková, koordinátorka projektu. Napriek tomu už existujú náznaky spolupráce, napríklad vytvorenie zhromaždenia občianskej spoločnosti, ktoré paralelne s ústavodarným zhromaždením pracuje na návrhu ústavy a formuluje svoje požiadavky.

Umenie dialógu

Dušan v tejto súvislosti spomína zaujímavý koncept občianskej spoločnosti Lestera Salamona z Hopkinsovho inštitútu, ktorý nevydeľuje občiansku spoločnosť ako časť, ktorá je mimovládna a niekedy dokonca proti vláde, ale hovorí o občianskej spoločnosti ako o systéme vzťahov medzi troma sektormi – štátnym (verejným), súkromným a občianskym. Občianska spoločnosť podľa Salamona vznikne až vtedy, keď tieto tri sektory medzi sebou komunikujú a vzájomne sa dopĺňajú a ich otvorenosť napriek vzájomnej kontrole a súťaživosti vedie k dialógu, respektíve trialógu. Aj keď v minulosti občianska spoločnosť bola nepriateľom štátu a bola ním utláčaná, nemalo by to viesť k systému ,,kto z koho“.

,,Pool is limited“

Veľkým rizikom pre vývoj a potenciál občianskej spoločnosti je jej nejednotnosť – po revolúcii v Tunisku vzniklo podľa odhadov vyše 4000 nových organizácii, avšak fungovať v takomto množstve, na dobrovoľníckom princípe a bez finančných zdrojov dlhodobo nie je možné. ,,Hoci občianska spoločnosť zažíva veľký nárast, neznamená to, že každá nová asociácia, i keď má dobré myšlienky, nájde podporu. Malá tuniská mimovládka nemá šancu byť prijímateľom pomoci zahraničných donorov, ktorí hľadajú vyprofilované organizácie s existujúcou vnútornou štruktúrou, stálymi zamestnancami, skúsenosťami s vedením projektov“, tvrdí Katka. Aj v tejto otázke si môže Tunisko zobrať skúsenosti z mechanizmov, ktoré prebiehali v občianskej spoločnosti po revolúcii na Slovensku – organizácie sa môžu spájať do platforiem, ktoré majú väčšie vyjednávacie schopnosti a lepší potenciál vytvárať si spoločne strategické plánovanie, riadiace štruktúry a finančný manažment. Tento proces spájania však v Tunisku zatiaľ nenastal a organizácie zostávajú bez vnútorných riadiacich štruktúr. Podľa Katky ich však prirodzený vývoj a najmä potreba získať financie na projekty prinúti, aby sa združovali a spolupracovali, inak mnohé zaniknú. 

Cieľom projektu PDCS je reagovať na tieto potreby, preto sa v rámci svojej spolupráce s tuniskými organizáciami sústredí aj na praktické know-how, napríklad spravovanie financií. Katka B.: ,,Je to pre nás výzva, lebo náš tuniský partner nemá veľké skúsenosti s vedením projektov. Dohodli sme sa, že rozdelíme finančné prostriedky rozpočtu do menších balíkov, z ktorých by mohli financovať projektové aktivity v Tunisku. Po poskytnutí finančných dokumentov im posielame ďalšie prostriedky. V júni a júli pripravili účastníci študijnej cesty tri semináre v Tunisku, na ktorých majú zdieľať s ďalšími organizáciami postrehy z tejto študijnej cesty. Samotná príprava a obsahové zameranie bolo v rukách Tunisanov. Je to pre nich učenie praxou a pre nás taktiež nová skúsenosť s odovzdávaním know-how v inom kultúrnom prostredí.“ Tunisko ako malá krajina s pozitívnymi vyhliadkami je momentálne pre zahraničných donorov zaujímavé. Tuniské organizácie sa však musia naučiť fungovať stabilne, lebo nie je isté, kam a kedy sa môže záujem medzinárodných donorov presunúť.

Tunisania na Slovensku

Štrnásť Tunisaniek a Tunisanov, ktorí zavítali na Slovensko, bolo skutočne rozmanitou skupinou – pochádzali z rôznych regiónov, boli rôzneho profesného zamerania, veku a ako spomínajú Katka i Dušan, často i názoru. ,,Svoj nesúhlas prejavujú veľmi otvorene a zameriavajú sa na individuálne rozdiely, pritom nie vždy vedia prijať, že nemusí byť iba jeden názor správny. Jedným z našich cieľov bolo upozorniť ich na dôležitosť diskusie a schopnosť robiť kompromisy, uvedomiť si, že rôznorodosť je dobrá a je možné s ňou napredovať, pokiaľ sa vzájomne rešpektujú,“ komentuje Katka. Pomáhať spoločnosti nachádzať nenásilné spôsoby riešenia konfliktov a spôsoby verejnej diskusie, ktoré umožňujú predchádzať násilným formám konfliktov patrí k podstatným prvkom poslania PDCS, ktoré má skúsenosti s podobnými projektmi v strednej Ázii, na Balkáne, i na Slovensku.

Tunisania v rámci svojej cesty na Slovensko navštevovali slovenské mimovládne organizácie, nadácie, ministerstvá, zástupcov samosprávy, ktorí sa im snažili predstaviť svoju činnosť a fungovanie. ,,Vychutnávali si atmosféru nenásilia a pokoja, súčastne boli prekvapení, že veci, o ktorých sa predpokladalo, že sa po revolúcii vyriešia za dva-tri roky, sú doteraz predmetom diskusie, ako napríklad korupcia. Veľmi ich zaujalo vyrovnávanie sa s minulosťou, boli fascinovaní návštevou v Ústave pamäti národa. Súčastne spomínali, že v niektorých inštitúciách v Tunisku teraz naplno beží proces skartovania – snažia sa zahladiť stopy a dôkazové materiály, skôr než sa spoločnosť zobudí. Veľmi ich zaujímalo fungovanie parlamentu, občianskych organizácii, boli príjemne prekvapení tým, že občianska spoločnosť sa dokáže spojiť a spoločne vystupovať napríklad voči primátorovi, alebo mestu.“ (Dušan)

I keď vývoj organizácii občianskej spoločnosti je v Tunisku veľmi dynamický a občianska spoločnosť žije veľkým entuziazmom, v rámci študijnej cesty si mnohí účastníci uvedomili, že transformácia spoločnosti a politického života nie je krátky proces a zmeny neprídu za rok, či dva. Svedčí o tom aj fakt, že sa predlžuje proces prijímania ústavy a teda aj termín nových volieb, ktoré sú aktuálne plánované na marec 2013. Vzhľadom na možnú náboženskú radikalizáciu ale aj na rastúci skepticizmus mnohých mladých Tunisanov, ktorým chýba možnosť podieľať sa na dôležitých rozhodnutiach týkajúcich sa budúcnosti ich krajiny, je nutné tuniskej občianskej spoločnosti poskytnúť potrebnú podporu, aby dokázala pozitívne prispievať k budúcim reformám a zmenám.

 

ROZHOVOR

O vývoji tuniskej občianskej spoločnosti, o jej úspechoch a možných rizikách som sa rozprávala s Asmou, predstaviteľkou tuniskej organizácie Conscience Politique.

Čo sa najvýraznejšie zmenilo po revolúcii v každodennom živote?

Sloboda. Získali sme slobodu zosadiť vládu, slobodu slova, ale súčastne v tejto slobode zatiaľ nie sme schopní vzájomne sa rešpektovať a dochádza aj k násiliu. Je dôležité, aby sa občianska spoločnosť viac angažovala a vytvárala tlak na vládu, ale takisto aby jej pomáhala, nakoľko organizácie občianskej spoločnosti majú lepší prístup do terénu, k informáciám a majú veľký ľudský potenciál.

Aký je v súčastnosti vzťah medzi občianskou spoločnosťou a vládou?

Zatiaľ sme nedospeli do štádia spolupráce. Vláda nie je otvorená pre podnety a odporúčania občianskej spoločnosti, ktorá má často lepšie zdroje a informácie o situácii a potrebách v krajine.

Aké sú hlavné oblasti záujmu organizácii občianskej spoločnosti v Tunisku?

Organizácie môžeme rozdeliť na tri kategórie: think-tanky zamerané na výskum, organizácie, ktoré sa venujú sociálnym, politickým a občianskym otázkam a usilujú sa zvyšovať občianske povedomie a organizácie, ktoré pracujú na regionálnom rozvoji.

Aké majú mimovládne organizácie právne postavenie a možnosti ich financovania?

Život asociácii sa zmenil so zákonom prijatým v decembri 2011, ktorý im konečne umožnil slobodne pracovať. V minulosti museli získať oficiálne povolenie od ministerstva vnútra, ale často nedostali žiadnu odpoveď. Teraz je proces registrácie omnoho jednoduchší.

Čo sa týka financovania, je to lepšie ako pred tým, lebo môžeme konečne získať prostriedky aj zo zahraničia. Môžeme získať financie aj od vlády, ale je tam riziko, že bude zasahovať do vnútorných rozhodnutí organizácii.

Aké sú podľa Teba najdôležitejšie potreby tuniskej občianskej spoločnosti?

Podľa môjho názoru je to predovšetkým finančná podpora, toto je pre Tunisanov priorita, nakoľko väčšina asociácii nemá ani miestnosť, kde by mohli pracovať. Druhou prioritou je výmena skúseností – občianska spoločnosť v zahraničí by mala pomôcť a podporiť Tunisanov a ukázať im, ako viesť organizáciu, ako napísať projekt, ako získať granty a rozvíjať ľudské zdroje. Po tretie, občianska spoločnosť v Tunisku sa potrebuje naučiť spolupracovať, až potom môžeme pokročiť v demokratickej tranzícii

Vnímaš riziko, že občianska spoločnosť sa roztriešti kvôli náboženským rozdielom?

To, že nespolupracujeme, je veľmi aktuálny problém. Každá organizácia má svoju ideológiu a pokiaľ niekto je za svoju prácu platený, musí túto ideológiu poslúchať. Teraz však potrebujeme všetky tieto rozdielnosti odhodiť a spolupracovať, aby naša krajina mohla napredovať a uspieť v demokratickej tranzícii. Ak si toto stanovíme ako cieľ, spolupráca medzi organizáciami sa určite zlepší, len musíme byť ochotní spolupracovať. 

 Hlavné priority Slovenskej pomoci Tunisku:

podpora občianskej spoločnosti

reforma bezpečnostného sektora

reforma justície

reforma štátnej správy

regionálny rozvoj

Slovenská agentúra pre medzinárodnú spoluprácu (SAMRS) zatiaľ vytvorila dve grantové výzvy, ktorými vytvorila priestor pre angažovanie slovenských mimovládnych organizácii.

Slovenské neziskové organizácie, ktoré sa angažujú v Tunisku: PDCS, eSlovensko, Občianske oko, Slovenská atlantická komisia, Nadácia Pontis

Slovensko je spolu s Holandskom predsedom pracovnej skupiny Task Force Tunisia, ktorá je iniciatívou medzivládnej koalície Spoločenstvo demokracii.

Spolu s Egyptom je Tunisko od roku 2011 zaradené medzi prioritné krajiny oficiálnej rozvojovej pomoci SR.  

Tunisko – prehľad udalostí Jazmínovej revolúcie

December 2010 – v celom Tunisku začínajú protesty kvôli nezamestnanosti a politickej neslobode. Podnetom pre masové demonštrácie bolo upálenie sa Mohameda Bouazizi, mladého pouličného predajcu, ktorému polícia zhabala majetok.   

Január 2011 - v dôsledku pretrvávajúcich demonštrácii prezident Ben Ali uteká do exilu, je vytvorená dočasná vláda národnej jednoty.

Jún 2011 – Ben Ali je odsúdený na 35 rokov väzenia za krádež a zneužívanie verejných finančných prostriedkov.

Október 2011 – V prvých demokratických parlamentných voľbách zvíťazila islamistická strana Ennahda (Strana Obnovy). Voľby boli medzinárodnými pozorovateľmi prehlásené za slobodné a spravodlivé.

November 2011 – prvé zasadnutie Národného zhromaždenia, ktoré má vytvoriť novú ústavu. Od decembra 2011 je v platnosti provizórna ústava.

December 2011 – za prezidenta Tuniskej republiky je zvolený Moncef Marzouki, ľudskoprávny aktivista a líder stredo-ľavicovej sekulárnej politickej strany CPR.

Jún 2012 – Ben Ali bol odsúdený na doživotie kvôli zabíjaniu civilistov počas revolúcie. Zotrváva v Saudskej Arábii, ktorá ho odmieta vydať.

autorka článku: Marta Čonková

Tento článok je realizovaný ako výsledok e-learningového kurzu „Reporting and Writing about Development in the World“ na Poynter Institute. Kurz pre slovenských účastníkov/čky zabezpečovali organizácie PDCS a Platforma MVRO v rámci projektu V4 Aid, ktorý je podporený Európskou komisiou.


12345...19>

Migrace ze Subsaharské Afriky: historický vývoj a současné trendy

Analýza shrnuje historický vývoj a současné trendy migrace obyvatel zemí Subsaharské Afriky. Soustředí se na to, odkud a kam lidé migrují, z jakých důvodů a co říkají fakta. Analýza vznikla v rámci projektu podpořeného

Mediální pokrytí nejméně rozvinutých zemí (LDC) a související zahraniční rozvojové spolupráce v médiích v České republice 2015–2016

Analýza základních charakteristik mediálního pokrytí s důrazem na hlavní média/novináře, témata, aktéry přítomné ve zpravodajství a vybrané zpravodajské hodnoty. Srovnání výsledků analýzy Mediální pokrytí nejméně rozvinutých

Saúdská Arábie, štědrý a nevyzpytatelný dárce

Rezoluce Generálního shromáždění OSN z roku 1970 udává, že bohaté státy mají na rozvojovou pomoc přispívat 0,7 % svého hrubého národního příjmu. Saúdskoarabské království je v tomto ohledu spolehlivým přispěvatelem. 

Kolumbie na rozcestí

V posledních týdnech se o Kolumbii nemluví jako o zapomenuté zemi s nálepkou vnitřního konfliktu a obchodu s drogami.  Podpis mírové dohody mezi kolumbijskou vládou a nejsilnější gerilovou skupinou v zemi (FARC)

Dětské svatby

Jedním z problémů postihujících především mladé dívky jsou nucené dětské svatby (nazývány též brzké svatby či dětská manželství). Ty jsou definovány jako sňatek dvou osob, kdy jednomu či oběma ze snoubenců ještě

Migrace z Afriky do Evropy

Migrace z afrických států, která plnila přední stránky novin v úvodních měsících uprchlické krize, začala být v jistých momentech přehlížena. Pozornost politiků, akademiků i veřejnosti se v průběhu současné migrační krize

Investice do rozvoje? Analýza dopadů investicí EU na potravinovou bezpečnost

Aktuálně publikovaný policy paper na téma dopady evropských investic na potravinou bezpečnost odhaluje převahu soukromého korporátního sektoru. Korporátní sektor je prosazován, jak v investicích Evropské Unie, tak i

Regionální distribuce rozvojové pomoci v Kambodži

Kambodža je malý asijský stát, který, má za sebou pohnutou historii a před sebou velmi nejistou budoucnost. Kambodža zažila jednu z nejkrutějších genocid v dějinách lidstva a v současnosti patří mezi nejméně rozvinuté státy

Mediální pokrytí nejméně rozvinutých zemí (LDC) a související zahraniční rozvojové spolupráce v médiích v ČR

Jak česká média zobrazují rozvojové země a rozvojovou spolupráci? Na to odpovídá kvantitativní analýza médií v letech 2013 a 2014, kterou zadala společnost Člověk v tísni Institutu komunikačních studií Karlovy univerzity.

12345...19>

O nás

Aktuality

Studijní materiály

Naše témata

©2011-2019 ROZVOJOVKA


Šafaříkova 635/24
120 00 Praha
Tel: 226 200 410
rozvojovka@clovekvtisni.cz

Web běží v rámci bezplatného serverhostingu společnosti CZECHIA.COM

Děkujeme, že se zajímáte o rozvojovou spolupráci a globální témata. Aktuální informace naleznete na www.clovekvtisni.cz